Z našej Zeme možeme viditeľne pozorovať 5 z nich.Merkur,Venušu,Mars,Jupiter a Saturn.Planéty Urán Neptún Pluto a Chiron, boli objavené až po vynáleze teleskopu. Astrológovia museli šalieť od radosti keď zistili, že vplyvy týchto plenét zaplňujú medzery v interpretáciách astrológov,ktorí o nich ešte nevedeli.
SLNKO
Sa nachádza v strede našej sústavy.Od zeme je vzdialené 150 mil.km. V jeho priereze by sa prierez zeme doň vošiel 109 x. Astrológovia považujú Slnko za planétu,no v skutočnosti je to jediná hviezda s ktorou sa v tomto odbore pracuje.
MESIAC
Jediný prirodzený Satelit Zeme, je pokladaný tiež z praktického hladiska za Planétu. Narozdiel od iných planét sa totiž nepohybuje po vlastnej dráhe, ale okolo Zeme. Je pútaný jej gravitáciou,ale aj napriek tejto skutočnosti, má na našu Zem obrovský vplyv.Otočí sa 1x za 27 dní,7 hodín,43 minút a 11 sekúnd. Keď sa mesiac nachádza medzi Zemou a Slnkom je v Nove.
Akonáhle mesiac prechádza priamo pred Slnkom nastáva zatmenie.Táto udalosť je pre Astrológov veľmi významná a je jej venovaných veľa výzkumov,ktorých výsledky sú pozoruhodné. /Viac v kapitole Zatmenie/
MERKUR
Je špecifická svojim postavením medzi Zemou a Slnkom a preto sa nazýva "Vnútorná planéta"
je najmešia zo známych planét. Má 4880 km v priemere. jej rok trvá 88 dní.Okrem mesiaca je to najrýchlejšie sa pohybujúce teleso ktoré sa v Atr.používa.Ne najbližšie k Slnku s meniacim sa priemerom 47 mil.km.Merkúr je malá kamenná planéta s povrchom posiatym krátermi.Teploty na jeho povrchu kolíšu od +440° cez deň po -180°C v noci. Za takéto obrovské rozdiely môže hlavne neprítomnosť hustej atmosféry. Bol pomenovaný podľa Rímskeho posla bohov. Nemá nijaký Mesiac.
VENUŠA
Druhá vnútorná planéta je od Slnka vzdialená 108,2 mil.km a Slnko obehne za 225 dní.V noci je jasne viditeľná.Pomenovaná je po starorímskej bohyni lásky. So Slnkom a Mesiacom patrí medzi jediné tri nebeské telesá, ktorých svetlo vrhá na Zem tiene viditeľné voľným okom.Jej symbolom je štylizované znázornenie bohyne Venuše, držiacej zrkadlo: kruh s malým krížom pod ním. V minulosti sa predpokladalo, že okolo Venuše krúži mesiac nazývaný Neith,podľa mýtickej bohyne zo Sais (ktorej závoj žiadny smrteľník nezodvihne) ktorého objavil Giovanni Domenico Cassini. No bohužial to boli iba krúžiace fámy.šlo iba o slabé hviezdy, ktoré sa náhodne vyskytli v správnu dobu na správnom mieste) a od tej doby je Venuša známa ako planéta bez mesiacov – akýkoľvek satelit by na jej obežnej dráhe bol slapovými silami, spomaľovaný tak dlho, až by sa zrútil na planétu.
MARS
Je prvá vonkajšia planéta ktorá obehne okolo Slnka za 687 dní.e to druhá najmenšia planéta.Pomenovaná je po Marsovi starorímskom bohovi vojny. Ide o planétu terestrického typu, to znamená, že má pevný horninový povrch pokrytý impaktnými krátermi, vysokými sopkami, hlbokými kaňonmi a ďalšími útvarmi. Obiehajú ho dva mesiace nepravidelného tvaru pomenované Fobos a Deimos. V období, keď je Mars v opozícií (nachádza sa na opačnej strane oblohy ako Slnko), je viditeľný na oblohe po celú noc. Prvé písomné záznamy o planéte a jej pozorovaní pochádzajú z obdobia prvých civilizácií.
JUPITER
Jeho priemer je 143 000 km.Slnko obehne raz za 11,86 rokov.
Jupiter alebo Jovis (lat. Iuppiter) bol najvyšší starorímsky boh. Vládcahromu a blesku ochranca krajiny rodiny, domu a pohostinstva.Neskôr bol stotožnený s Diom. Bol to syn Saturna a brat Neptúna. Jupiter je najväčšia a najhmotnejšia planéta našej sústavy v poradí piata od Slnka. Slnečná sústava je niekedy položartovne opisovaná ako systém skladajúci sa zo Slnka, Jupitera a rôznych smetí. Jupiter a ostatné plynné obry Saturn, Urán a Neptún sú označované ako jupiterovské planéty. Je pomenovaný po rímskom bohovi Jupiterovi (tiež nazývaným Jova). Symbolom planéty je štylizované znázornenie božského blesku (v Unicode: ♃).Jupiter má spolu 63 mesiacov. V roku 1610 Galileo Galilei a nezávisle na ňom pravdepodobne aj Simon Marius objavili štyri veľké Jupiterove mesiace Io, Európu, Ganymedes a Kallisto (dnes známe ako galileove mesiace), pri ktorých nebeskom pohybe bolo zreteľné, že jeho centrom nie je Zem...
SATURN
Jeho priemer je 120 000km.Saturn patrí medzi joviálne planéty, to znamená, že nemá pevný povrch, ale len hustú atmosféru, ktorá postupne prechádza do plášťa. Atmosféra je tvorená prevažne vodíkom, ktorý tvorí 96,3 % jej objemu. Viditeľný povrch planéty tvorí svetložltá vrstva mrakov s nejasnými pásmi rôznych odtieňov, ktoré sú rovnobežné s rovníkom. Teplota v hornej oblačnej vrstve dosahuje -140 °C. Objem planéty je 764-krát väčší ako objem Zeme, má však zo všetkých planét najmenšiu hustotu: len 0,6873 g/cm³ a ako jediná planéta v slnečnej sústave je ľahší než voda. Saturn je známy najmohutnejšou sústavou prstencov zo všetkých planét slnečnej sústavy. Jeho hlavné prstence, ktoré sú označené veľkými písmenami možno pozorovať zo Zeme už aj malým ďalekohľadom. Okolo planéty obieha tiež početná rodina mesiacov, z ktorých najväčší je Titan, jediný mesiac v slnečnej sústave s hustou atmosférou.
Jeden obeh Saturna okolo Slnka trvá 29,46 pozemského roka. Je ľahko pozorovateľný voľným okom ako žltý neblikajúci objekt jasnosťou porovnateľný s najjasnejšími hviezdami. Od ekliptiky sa nikdy nevzdiali na väčšiu uhlovú vzdialenosť ako 2,5°. Prechod jedným zvieratníkovým znamením mu trvá viac než dva roky.Saturn má k 22. augustu 2008 pomenovaných 52 mesiacov.
